ROZMNOŽOVACIA SÚSTAVA

Pohlavné rozmnožovanie

• splynutie samčej (spermia) a samičej (vajíčko) pohl. bunky (B) = oplodnenie

Vajíčka = ženské pohl. B, najväčšie B v tele, tvoria sa vo vaječníkoch, v každom vaječníku je asi 200 000 zárodkov vajíčok.

Vajíčko dozrieva v období puberty (12. až 15. rok) po 45. až 50. rok veku ženy postupne každý mesiac. Putuje z vaječníka cez vajíčkovod do maternice. Ak nedôjde k oplodneniu spolu s odlúčenou prekrvenou sliznicou maternice odchádza z tela pošvou = menštruácia.

Spermie = mužské pohl. B, jediné pohyblivé ľudské B, tvoria sa v semenníkoch, patria k najmenším B.

Začínajú sa tvoriť v období puberty a do staroby sa ich vytvorí niekoľko miliónov.

V pohl. žľazách sa tvoria aj hormóny – spôsobujú tvorbu pohl. B a vznik druhotných pohl. znakov (odlišnosť mužov od žien).

 

ZÁKLADNÁ STAVBA A FUNKCIA ROZMNOŽOVACÍCH ORGÁNOV

Základná funkcia: vznik nového jedinca.

Mužské pohlavné orgány:

Vnútorné: semenníky, nadsemenníky, semenovody, predstojnica (prostata)

Vonkajšie: pohlavný úd (penis), miešok

Spermie vznikajú v semenníkoch, hromadia sa v nadsemenníkoch. Semenovodmi putujú do močovej rúry. Z tela vychádzajú von spolu s hlienom (semeno) vystreknutím (ejakuláciou). Predchádza tomu stvrdnutie penisu (erekcia). Mimovoľný výron semena je polúcia.

Ženské pohlavné orgány:

Vnútorné: vaječníky, vajíčkovody, maternica, pošva

Vonkajšie: dráždec (klitoris), veľké a malé pysky ohanbia

 

TEHOTENSTVO A Pôrod

K oplodneniu vajíčka dochádza vo vajíčkovode. Oplodnené vajíčko sa začne deliť. Uhniezdi sa na sliznici maternice a tvorí zárodok nového jedinca. Zárodok (embryo) sa nepodobá na človeka, prvé 2 mesiace. Vytvorí sa placenta (plodový koláč) – z neho zárodok čerpá živiny a kyslík cez pupočnú šnúru. Po dvoch mesiacoch sa vyvinie plod – podobá sa už na človeka. Plod sa vyvíja v plodovej vode. Tehotenstvo (gravidita) trvá asi 280 dní a končí pôrodom. Obdobie prvých 6 týždňov po pôrode sa nazýva šestonedelie.

 

STAROSTLIVOSŤ POČAS TEHOTENSTVA

- prechodné zmeny v činnosti vnútorných orgánov matky. Najviac zaťažené sú obličky, srdce, pečeň a žľazy s vnútorným vylučovaním.

- u gynekológa sa pravidelne sleduje zdravotný stav matky a plodu, rast plodu a jeho funkcie v poradni pre tehotné. Deje sa to pomocou ultrazvuku.

- potrava novorodenca materské mlieko obsahuje potrebné živiny, minerálne a obranné látky. Dieťa by sa malo dojčiť čo najdlhšie.

Ideálny vek pre tehotenstvo je 20. až 30. rok života ženy.

Zásady počas tehotenstva: zdravá strava (bielkoviny a vitamíny), pohyb, vyhýbanie sa škodlivinám (alkohol, cigarety, drogy, lieky).

 

ZODPOVEDNOSŤ ZA VZNIK NOVÉHO ŽIVOTA

Je potrebné zabezpečiť vhodné prostredie a materiálne zabezpečenie pre telesný a duševný vývoj dieťaťa. Toto najlepšie spĺňa rodina.

Plánované rodičovstvo je umožnené antikoncepciou = ochrana pred otehotnením.

Mužská antikoncepcia: prezervatív (kondóm)

Ženská antikoncepcia: vnútromaternicové teliesko, hormonálna antikoncepcia

Potrat (interrupcia) = umelé prerušenie tehotenstva.

 

OBDOBIA ĽUDSKÉHO ŽIVOTA

Proces starnutia je ovplyvnený dedičnými predpokladmi, zdravotným stavom a spôsobom života.

Základným prejavom života je rast. Rast končí medzi 18. – 20. rokom veku človeka.

Puberta – obdobie 11. – 15. roku života. Pohlavné žľazy začínajú produkovať pohlavné hormóny – dozrievanie pohlavných buniek, vznik druhotných pohlavných znakov. Časté duševné zmeny – správanie (precitlivenosť), vzdorovitosť, prudké zmeny nálady.

Obdobia ľudského života

 

POHLAVNÉ CHOROBY

Nedostatočná hygiena u dievčat – infekcia – zápaly - sterilita = neschopnosť otehotnieť.

Pohlavné choroby

Kvapavka – baktérie – zápal pohlavných a močových orgánov, bolesť pri močení a hnisavý výtok

Syfilis – baktérie – malá ranka, neskôr tvrdý vred, drobné vyrážky, ústup príznakov, po 3 až 4 rokoch nákaza zasiahne vnútorné orgány a ústrednú nervovú sústavu

Mykóza – kvasinky – časté močenie, svrbenie a pálenie sliznice – biely povlak, tvarohovitý výtok

AIDS – vírus HIV – poškodzuje imunitný systém - napáda biele krvinky – prenáša sa pohlavným stykom, pri transfúzii, priamym stykom s krvou nakazeného

Dôležitá je prevencia = predchádzanie ochoreniam.

Vážení rodičia a žiaci! Pripravil som pre vás poznámky do zošita z tématických celkov: Vylučovanie a Regulačné sústavy. Verím, že pri prepisovaní do zošitov sa na deti niečo aj "nalepí" ! 

S pozdravom Čičmanec

 

VYLUČOVANIE

= odstraňovanie nepotrebných (odpadových) látok

Uč. str. 90/tabuľka

 

MOČOVÁ SÚSTAVA

Časti: obličky, močovody, močový mechúr, močová rúra

Obličky – nevyhnutné pre život (stačí aj 1), udržiavajú rovnováhu tekutín, hospodária s vodou a soľami, odstraňujú z tela odpadové látky, filtrujú a čistia krv, tvoria moč, skladajú sa z obličkových teliesok (vzniká tu prvotný moč – denne 170 l), 99 % prvotného moču sa vstrebáva späť do organizmu, zo zahusteného filtrátu vzniká definitívny moč (1,2 až 1,5 l denne)

Močovody – nimi steká moč do močového mechúra. Tento má objem až 0,5 l. Močová rúra je posledný úsek, ktorým prechádza moč pred vylúčením z tela.

Obličky sú najčastejšie transplantovaným orgánom.

 

 

CHOROBY MOČOVEJ SÚSTAVY

·         Močové kamene - vznikajú vyzrážaním minerálnych látok z moču (často soli kyseliny šťaveľovej a močovej) v obličke a / alebo v močovom mechúre. Močové kamene blokujú odtok moču, príčinou ochorenia môže byť aj nedostatok tekutín.

·         Zápaly močových ciest (močovej rúry, mechúra, močovodu) - najčastejšie bakteriálneho pôvodu.

·         Zlyhanie obličiek - je stratou funkcie obličiek. Má rôzne príčiny a rieši sa dialýzou(liečebná metóda nahrádzajúca funkciu obličiek, odstraňujúca splodiny metabolizmu z organizmu) alebo transplantáciou.

 

Prevencia ochorení močovej sústavy

·      pravidelné vyprázdňovanie močového mechúra

·      veľmi presolené a korenené jedlá

·      prechladnutie v driekovej oblasti

Vyšetrením moču sa dá zistiť prítomnosť drogy v tele a choroby močovej sústavy.

 

 

REGULAČNÉ SÚSTAVY

- zabezpečujú vnútornú a vonkajšiu jednotu organizmu

1. hormonálna RS – prijíma informácie o zmene prostredia pomocou hormónov – produkuje ich telo a krvou sa dostávajú k bunkám

2. nervová RS- prijíma informácie o zmene prostredia pomocou nervov. Má nadradený význam.

RS reagujú na neustále zmeny prostredia. Zabezpečujú prispôsobenie sa organizmu prostrediu.

 

 

ŽĽAZY S VNÚTORNÝM VYLUČOVANÍM

- produkujú hormóny, ktoré sa vylučujú priamo do krvi alebo miazgy.

 

Hormóny majú aj vo veľmi malých množstvách veľký vplyv na činnosť organizmu.

 

 

NERVOVÁ SÚSTAVA

Je najdôležitejšia sieť v tele. Tvorená nervovými bunkami (neurónmi). Tieto spolu s podpornými bunkami tvoria mozog a miechu.

Nervové sústavy:         1. ústredná NS: mozog, miecha

                                         2. obvodová NS: mozgové, miechové a útrobné nervy

Nervy spájajú všetky časti tela.

Dráždivosť = schopnosť reagovať na rôzne podnety.

Reflex = odpoveď organizmu na podráždenie.

Reflexný oblúk: Dostredivé nervové vlákno vedie vzruch do ústrednej NS. Z nej sa ďalší vzruch šíri po odstredivom vlákne do výkonného orgánu (rýchlosť až 100 m/s).

 

 

STAVBA NERVOVEJ SÚSTAVY

MIECHA

Miecha – asi 43 cm dlhý povrazec uložený v chrbticovom kanáli, končí pri 1. driekovom stavci.

-         sídlo základných reflexov - miechový reflex = odpoveď na podráždenie, pri ktorom vzruch prechádza len miechou (napr. kolenný reflex).

 

MOZOG

Mozog – najdôležitejšia časť NS, v lebke, asi 1,5 kg, obsahuje vyše 12 miliárd neurónov.

Mozog a miecha sú chránené kostrovým obalom (chrbtica, lebka) a blanitým obalom vyplneným mozgovomiechovým mokom.

Časti mozgu:

Predĺžená miecha – dôležité nepodmienené (vrodené) reflexy: prehĺtanie, slinenie, kašlanie, dýchacie reflexy

Most – spája mozog s miechou

Mozoček – rovnováha tela a presnosť pohybov

Stredný mozog – vzpriamovacie reflexy, pohyb očí

Medzimozog – spojenie hormonálneho a nervového riadenia organizmu

Predný mozog – 2 pologule zložené z lalokov a závitov, na povrchu je sivá mozgová kôra – ústredia zraku, sluchu, duševnej činnosti: pamäť, tvorivosť, myslenie, správanie, reč

Na činnosť mozgu vplýva dostatočný prívod kyslíka a živín.

 

 

OBVODOVÁ NS

- zložená z nervov, ktoré spájajú všetky časti tela s ústrednou NS

Mozgové nervy – prenášajú informácie k zmyslovým orgánom a svalom na hlave (zrakový nerv, čuchový, tvárový).

Miechové nervy – riadia oblasti tela od krku nadol.

Vzruchy z miechy a mozgu si uvedomujeme a činnosť orgánov dokážeme ovládať vôľou.

Útrobné nervy – činnosť vnútorných orgánov, vzruchy si neuvedomujeme a neovládame vôľou.

 

 

ZMYSLOVÉ ORGÁNY

Receptory = nervové bunky citlivé na podnety.

Podnety:   fyzikálne – svetlo, teplo, tlak, zvuk

                    chemické – vôňa, zápach, chuť

Receptory reagujú na podnety z vonkajšieho prostredia i z častí nášho tela.

Čuch

Čuchové receptory sú uložené v nosovej dutine. Pach si uvedomujeme v mozgovej kôre.

Chuť

Receptory – chuťové poháriky – v ústnej dutine na povrchu jazyka. Základné chute: kyslá, horká, slaná, sladká.

Hmat

Receptory – hmatové telieska – v koži - citlivé na dotyk a tlak. Vnímame nimi drsnosť, vlhkosť, tvrdosť, teplotu, chvenie =kombinované pocity. V orgánoch (okrem pokožky) sú aj voľné nervové zakončenia – pociťovanie bolesti.

 

 

ZRAKOVÝ ORGÁN

Oko sa nachádza v dutine – očnica.

Očná guľa má 3 vrstvy:

1.    Vonkajšia (väzivová): priehľadná rohovka a nepriehľadné bielko

2.    Stredná: cievovka, vpredu vráskavcové teleso, šošovka, dúhovka (farba oka) a v nej je otvor zrenica

3.    Vnútorná: sietnica

Vnútro oka vypĺňa sklovec.

Na sietnici sú svetlocitlivé bunky: tyčinky (rozlišujú svetlo a tmu) a čapíky (farba). Na sietnici sa nachádza aj slepá škvrna (nie sú tu tyčinky) a žltá škvrna (veľa čapíkov – najostrejšie videnie).

Na sietnici vzniká zmenšený, prevrátený obraz videného predmetu. Skutočný obraz sa tvorí v mozgu.

Ochrana oka:     mihalnica a riasy – zachytávajú nečistoty, vnútornú stranu mihalnice pokrýva spojovka 

                            viečka, slzy – chránia prednú časť oka pred vysychaním

Poškodenia zraku

1.    krátkozrakosť – dobre vidí na krátku vzdialenosť, obraz sa premieta pred sietnicou, odstraňuje sa šošovkami rozptylkami

2.    ďalekozrakosť – dobre vidí do diaľky, obraz sa premieta za sietnicou, odstraňuje sa šošovkami spojkami

Normálne videnie umožňujú okuliare a kontaktné šošovky. Každé oko vníma predmety z iného uhla, takže vidíme priestorovo.

 

                  

SLUCHOVÝ ORGÁN

Ucho = sluchový orgán, orgán rovnováhy

Časti:          1. vonkajšie ucho – zachytáva zvuk,

                    2. stredné ucho – zosilňuje zvuky,

3. vnútorné ucho – premieňa zvukové vibrácie na elektrické impulzy, vníma polohu hlavy.

Ušnica zachytáva zvuky. Tie idú cez zvukovod a rozkmitajú bubienok. Kostičky (kladivko, nákovka, strmienok = najmenšia kosť v tele) prenesú chvenie bubienka na kvapalinu vnútorného ucha–slimák → blanka so sluchovými bunkami → rôzna výška tónov. Elektrický impulz ide do mozgu.

Vnútorné ucho→ aj rovnovážny orgán (slimák s polkruhovitými kanálikmi) → poloha a pohyb hlavy.

 

 

VYŠŠIA NERVOVÁ ČINNOSŤ

Nepodmienený (vrodený) reflex – napr. slinenie pri jedení, slzenie ak nám niečo spadne do oka, ...

Podmienený reflex (PR) – získaný počas života na základe skúseností – pamäť, umožňuje nám vybaviť si, čo sme prežili alebo robili.

Na uchovávanie PR je dôležité opakovanie, inak reflex po čase vyhasne.

1. signálna sústava – súbor PR, ktoré vyvolávajú zrakové, sluchové, čuchové, hmatové alebo chuťové podnety. Majú ju aj zvieratá.

2. signálna sústava – súbor PR, ktoré vyvolávajú slovné podnety. Má ju len človek. Je základom myslenia, učenia sa a reči. Slovu musíme rozumieť. Dôležitá je pamäť = uchovávanie získaných informácií a skúseností – opakovanie.

 

 

prvá pomoc pri poškodení mozgu, chrbtice, miechy a pri šoku

- najzávažnejšie poškodenia nervovej sústavy

Bezvedomie:

1.    položiť na tvrdú podložku, zastaviť veľké krvácanie,

2.    obnoviť dýchanie,

3.    vyšetriť hlavu,

4.    ošetriť vonkajšie poranenia

5.    stabilizovať,

6.    lekárska pomoc.

Príznaky pri poranení hlavy (mozgu):

1.    bolesť hlavy,

2.    zvracanie,

3.    poruchy zraku, reči, tepu, dýchania,

4.    výtok z nosa, ucha, úst.

Príznaky pri poškodení chrbtice (miechy):

1.    bolesť v oblasti chrbtice,

2.    poruchy ohýbania končatín,

3.    poruchy dýchania,

4.    poruchy citlivosti.

Šok = porucha srdcovo-cievneho systému. Dochádza k nedostatku kyslíka v dôležitých orgánoch.

Príznaky šoku: bledá, studená, spotená pokožka, zrýchlené dýchanie a tep,     závraty a zvracanie, pocit smädu, poruchy vedomia.

 

 

HYGIENA DUŠEVNEJ ČINNOSTI

Pohodu človeka ovplyvňuje okolie a spôsob života. Zdravie človeka výrazne ovplyvňuje životospráva.

Pre duševné zdravie je dôležité vyhýbať sa škodlivinám a vedieť vhodne relaxovať, správne začlenenie do spoločnosti, pestovanie povahových vlastností, ktoré umožňujú vyhýbať sa nedorozumeniam alebo ich aspoň vhodne riešiť.

Treba striedať prácu s odpočinkom. Po duševnej práci – aktívny odpočinok (šport, práca v záhrade). Po namáhavej telesnej práci – duševný relax (čítanie, počúvanie hudby).

Neprimerané ciele a úlohy vedú ku stresu.