2. Gašpar Drozd

 

               Gašpar Drozd sa narodil v roku 1805 v Hradci pri Prievidzi. Ako študent navštevoval piaristické gymnázium v  Prievidzi. Bolo to rímsko-katolícke gymnázium spravované rehoľou piaristov so zameraním na hudbu, divadlo a spev. Prví piaristi prišli do Prievidze na pozvanie grófky Františky Pálfiovej 3. marca 1666 z Poľska. Boli to Pavel Frankovič Horváth, skalický Slovák, a  František Hanák, pochádzajúci z  Moravy, ale matku mal Slovenku, ktorý položil základy prievidzskej knižnice. V tom istom roku vymerali priestor pre kláštor, školu a kostol. Stavbu kolégia dokončili 14. októbra 1674. Na začiatku 19. storočia, kedy piaristické gymnázium navštevoval G. Drozd, mala škola šesť ročníkov a  školské prázdniny boli v auguste a  v septembri, nie v septembri a  v októbri ako predtým. Na základe maďarizačných tendencií museli aj piaristi vyučovať maďarčinu. Po prvej svetovej vojne rád piaristov ako pedagogická rehoľa začal upadať a v roku 1950 v Prievidzi a na Slovensku zanikol. V nadväznosti na tradíciu bola v tej istej budove takmer po 50 rokoch založená piaristická ZŠ Františka Hanáka. Gašpar Drozd po skončení piaristického gymnázia niekedy v rokoch 1825 až 1830 prichádza do cirkevnej školy v Chrenovci ako učiteľ a zároveň aj organista v kostole. Venoval sa aj včelárstvu a ovocinárstvu. V našej obci pôsobil vyše 40 rokov.  Zomrel v r. 1874 v Chrenovci, kde je aj pochovaný.

V roku 1989 sa v  rodine Blahoroda Kolárika  v Brusne objavila vzácna zbierka „Písně pastorálne“ zapísané Gašparom Drozdom asi v tridsiatych rokoch 19. storočia. Na rozdiel od Kollárovho diela Národnie spievanky, ktoré pozostáva len z textov,  má zbierka G. Drozda aj notový záznam. Ňou sa významne zapísal do našej kultúrnej histórie. Objavenie zbierky dalo v r. 1991 podnet k vzniku festivalu Dni kolied kresťanov Slovenska. Zároveň sa zrodila aj hymnická pieseň Daj Boh šťastia tejto zemi na melódiu pastorely G. Drozda s textom V. J. Grusku. Odvtedy ožívajú staré vianočné piesne v interpretácii folklórnych skupín a umeleckých telies v úpravách hudobných skladateľov Vladimíra Godára i Ivana Dubeckého. Celú omšu zo zbierky naštudoval aj farský spevokol pri Kostole sv. Michala archanjela v Chrenovci-Brusne a  tie isté melódie zaznievajú na Vianoce opäť po viac ako 100 rokoch.

Gašpar Drozd patril k drobným slovenským vzdelancom, u ktorého sa prepletajú osvietenecké idey s obrodeneckými snahami. Svojou prácou vyslovil spätosť s ľudom, z ktorého vyšiel.

Logo školy na priečelí budovy symbolizuje strom života Gašpara Drozda, ktorý vyrastá zo zeme (latky). V korune stromu je „A“, čo značí začiatok abecedy a učiteľské povolanie; krížik je znak kresťanstva; lýra znamená, že G. Drozd bol hudobníkom; jablko – ovocinárom a včela – včelárom. Autorom pamätného návrhu bol doc. Ing. arch. Viliam Ján Gruska a jeho realizátormi miestni majstri Milan Trgiňa a Milan Uhrin. V symboloch je vyjadrené, o čo sa škola v časoch Gašpara Drozda usilovala a k čomu by sa mala vrátiť.